Z čoho čerpáme:
Prírodná pedagogika, Intuitívna pedagogika, Waldorfská pedagogika, princípy Montessori pedagogiky
Prírodná pedagogika– pobyt v lese za každého počasia. Príroda sa svojou premenlivosťou a pestrosťou situácií, ktoré ponúka stáva nevyčerpateľným zdrojom vzdelávacích možností, ktorá deti rozvíja v ich celistvosti. Deti majú k dispozícií rôzne náčinie, pílky, lopatky, šmirgle, škrabky. Najčastejšie však deti k hrám požívajú materiál, ktorý sama príroda ponúka. Zdolávanie nerovného terénu pomáha v rozvoji obratnosti a koordinácie, ponúka deťom objaviť úplne prirodzeným spôsobom hranice svojich síl. Pobyt v takomto prostredí podporuje zdravé budovanie sebadôvery a dôvery vo svoje schopnosti. Prekonávanie prekážok, učenie sa jeden od druhého, vzájomná pomoc rozvíjajú prirodzeným spôsobom vedomie celku a prosociálne správanie, vlastná praktická skúsenosť. Pravidelný a dlhodobý pobyt na čerstvom vzduchu najviac priaznivo pôsobí na imunitný systém. Deti prežívajú rytmus zmien ročných období a prírodných javov.
Zážitkové učenie/škola zmyslov. Vďaka tomu, že deťom v prírode nie sú odovzdávané hotové informácie, hračky, postoje, prichádza dieťa k vlastným záverom na základe prežitej skúsenosti. Všetko okolo si môže ohmatať, prežiť, zakúsiť a tým si utvárať predstavu o možnostiach okolitého sveta. Hra a nezávislosť vo svete, ktorý sa sám vytvoril a nie je umelo zhotovený dospelými, je bezpodmienečne nutná pre rozvoj zdravej ľudskej osobnosti.
Intuitívna pedagogika – zdravá ľudskosť – vychádza z rozhodnutia pochopiť detský svet. Zameraná na to, aby sa deti stali človekom, ktorý je vnútorne slobodný, nezlomený, vie utvárať samostatne svoj život, vie čo chce, a vie to rozoznať od toho, čo chcú od neho iní alebo celá spoločnosť. Na to však, aby to deti dokázali, musia byť vo svojom raste sprevádzané a obklopené dospelými, ktorí to dokážu – ktorí takí sú.
Dospelý (učiteľ, sprievodca) – *byť sám sebou*, stále znova byť ochotný učiť sa to (neustála práca dospelého na svojom rozvoji, na procese rastu, ako na niečom prirodzenom, prúdiacom). A hlavne – byť naozaj rád s tými deťmi. Od takého človeka potom deti plnými dúškami nasávajú všetko, čo má vo svojej duši rád… Deti sa učia stávať sa podobnými učiteľovi – oni sa neučia zo slov, ale z činov učiteľa…
“Vo všetkom cvičení, hraní, pracovaní, a vlastne vo všetkom konaní vôbec, a tiež v prírodných procesoch, ak sú zdravé, jestvuje niečo “tečúce”, dobrovoľné prúdenie alebo rast, v ktorom je obsiahnutá úplne iná kvalita ako v takzvanom správnom, normálnom alebo inak bežne dostatočnom. Každopádne, je vždy možné presiahnuť toto normálne a správne, a až potom začína to podstatné/bytostné.”
Intuitívny prístup – vyzretosť, rovnováha medzi formou a uvoľnením formy
Waldorfská pedagogika – z Waldorfskej pedagogiky vychádza poznanie jednotlivých vývinových etáp dieťaťa. Waldorfská pedagogika je tiež inšpiráciou pre plán aktivít, pravidelný rytmus dňa, týždňa aj roka, pripomína dôležitosť poriadku v živote detí, vedie k uvedomeniu si premien prírody počas roka. To prináša do psychiky dieťaťa pocit bezpečia a stálosti vecí. Preto tiež usporadúvame pravidelné slávnosti, prirodzene reflektujúce dianie v prírode, ktoré zároveň poskytujú priestor pre stretnutie detí a ich blízkych.
Ďalším dôležitým prvkom je voľná hra. Pre rozvíjanie kreativity je nevyhnutná aktivita zvnútra dieťaťa. Snažíme sa o rovnováhu medzi voľnou hrou detí pre rozvoj ich vlastnej iniciatívy a medzi tvorivou spoločnou činnosťou vedenou pedagógom. Takisto o rovnováhu medzi nádychovými a výdychovými aktivitami počas dňa.
Nemenej dôležitým faktorom je prirodzené učenie napodobňovaním. Deti potrebujú vzor, všímajú si nás, aj keď si to nemyslíme.
Dôležité predpoklady dobrého vzoru: zmysluplná činnosť dospelého, deti sa ku nemu kedykoľvek môžu pridať, robiť veci s radosťou, skutočný živý záujem dospelého, o to, čo s deťmi robí, starostlivosť o svoj vnútorný život/ vnútorná práca dospelého (sprievodcu, vychovávateľa, učiteľa). Myslenie, cítenie, a konanie zrelého pedagóga tvoria jeden zmysluplný celok.
Montessori pedagogika (princípy Montessori pedagogiky) – je pre nás inšpiráciou hlavne tým, že vychádza z potrieb malého dieťaťa, učí ho rozvíjať jeho zmyslové vnímanie, ktorým objavuje okolité prostredie ale aj samo seba. Učiteľ v tomto prístupe podporuje prirodzený záujem dieťaťa, pomáha mu zafixovať si svoje pracovné návyky a poriadok, vytvárať si svoj vlastný názor, pracovať s chybou, ako súčasťou učenia a rastu.